Ako vyvolať vílu Beronu zo Slovenských rozprávok?

Ide Mikuláš, Vianoce – čas kolied, radosti, veselosti, čas prajných želaní, podávania si rúk i spontánnych priateľských objatí na verejnosti. Čas zázrakov. A punč zo stánkov námestia som zacítil až sem... Aj ja pridávam jedno svoje video s touto čarokrásnou tematikou. Zhliadnite ho v pokoji svojej duše a tiež - želajte si niečo so mnou. Ja som si svojho času želal – že ak nepohnem ľudskými dušami tým, čím som svojím vzdelaním – podľa svojej profesionálne odvedenej práce – potom nech kričia za mňa v živote hoci aj tamtie balvany... Nech pohnem teda aspoň všetkými okolitými predmetmi – možno aj jablkami... Toto moje video z osobnej provenience s tématikou záhad, hypnózy a telekinézy úzko súvisí s týmto – iným mojím videom, ktoré som sem nedávno zavesil http://www.mojevideo.sk/video/214c6/prid... Urobil som ho preto, aby som znova ukázal a zdôraznil to, čo mi vadilo, že nezdôrazňujú a neukazujú kvantá duchovných prednášateľov, záhadológov, novátorov, bádateľov neprebádaného. A tu je jeho séria http://www.mojevideo.sk/video/21af9/halu...
. Bežná divácka klientela už môže prestať čítať tento popis, ale zvedavci, odborníci a fajnšmekri môžu pokračovať – ak sa chcú niečomu priučiť.
Nechcem rýpať, ale odjakživa mi totiž vadilo, ak na rozmanitých seminároch v prednáškach s duchovnou tematikou zaznieva ako kľúčové slovo ENERGIA a k tomu sa každý lektor bez ostychu cíti byť takáto ENERGETICKÁ osobnosť či bytosť, ktorá môže niečo múdre a poučné rozdávať, ale nijako nepotvrdzovať. Pri všetkej úcte k ním - všetko ich učenie je potom ale založené len na viere v duchovné sily, na tajomstve neprebádaného... Lenže veda potrebuje aj zmyslové dôkazy a o to tu ide. A tak - pomerne rýchlo som v živote prišiel na to, že ak sa ich budem chcieť dožiť /tých dôkazov/, budem ich musieť skúmať a vyrábať sám – inak skonám v dúfaní veľkých tajomstiev majstrov, ktoré nás ale čakajú až potom – za odmenu dúfania, čiže viery... Až za riekou Stix... Ale prečo až potom? Prečo veľa rozprávať a písať o Bohu, duchu a energii – ktorá je podľa mňa duchom samotným, alebo aspoň jeho prejavom – predlženou rukou konania a existencie? Podľa mňa – práveže teraz treba rozprávať málo a viacej robiť – pri najhoršom aj s krompáčom, jednoducho žiť - a potom – na tamtom paralelnom druhom svete, na planéte s názvom Nebo – sa môžeme priamo rozprávať s Bohom o Bohu a jeho zvláštnostiach a možnostiach. Viem, znie to až ateisticky... Ja tieto svoje šoty - prieniky duchovnej energie – vymyslel som si ako mechanické pokusy celkom sám – nikde ich už nenájdete v šírom svete. Len ak ich známym spôsobom odkukajú odo mňa – čo je veľmi časté. Robím ich, lebo po nich túžim a keď sa dejú, cítim pri sebe práve Boha či ducha, či energiu – že je so mnou a ja nemusím byť taký sám a uvažovať o tom, ako pôjdem super zase v pondelok do roboty a ako mi nejaký neuznanlivý a neľudský - spupný a protéžovaný koryfejko - ktorý si vraví zákazník – neprávom vynadá v tejto neuróznej republike... A o to práve ide – o prieniky sveta duchovnej energie, akých je iste schopný človek /biológia a psyché/ až do sveta našej big mechaniky. Teda zo sveta imaginárnych myšlienok – ako prienik – mechanický ekvivalent /to som našiel v akýchsi prevodných taBUĽKách, kde som sa zahrabal ako spokojne zo seba uveličený BUĽKO/ do sveta nami vnímanej fyziky. Prosto – vedci iba toto – pohyb či deformáciu TELESA môžu uznať – a nič iné v ich labáku. Ide im o to, aby tvoja myseľ, vôľa a snaženie – hádam aj lenivá filozofia - urobila aj nejakú tú robotu, prenikla aj do ich technografického sveta chladnej reality, teda vedy a techniky – tam kdesi zo sveta tmárstva. Fyziku neobchádzam – ale tvrdím, že nie každý má takú osobnostnú fyziku, aby zdvihol 200 kíl nad hlavu. Niekto zdvihne len 20... A takisto môžeš svojou fyzikou-termikou, svojim osobnostným vyžarovaním frekventívnych vĺn v pružnom prostredí zhodiť japko z police na pol metra. Možnože niekto vlažný, chladný či nachladnutý ho nezhodí ani na pol centimetra. Lenže to japko nebude zase až také nejapné, skôr bioindikátor, prístroj, akým je napríklad aj teplomer. Vraví sa tomu fluidum, aura, fyzické vyžarovanie, charizma – a nemusíš pri tom blúzniť v horúčkach. Fyzikálne o tom hovoril už aj Nikola Tesla – že každý človek, teleso kmitá na určitej frekvencii. Len sme mu teda technograficky zarazili jeho ďalšie výzkumy, ktoré mali slúžiť zdarma ľuďom a nie mocibažným a konzumným bruchomluvcom – však áno. Nebudem tu teda filozoficky tárať o názoroch niektorých celých národov Ázie, že tvoj duch nie je v tvojom vnútri – ale sprevádza ťa a riadi tvoje telo kdesi v ionosfére – čo Tesla tiež vravel - že ionosféra kmitá presne tak isto vlnovou dĺžkou frekvenčne – ako človek samotný. Svoje vieme aj o rezonancii. Zvláštna to paralela aj v súvislosti s mráčkami a ich rozprášovaním, že? A preto – môže padnúť jablko z tvojej police, keď si ho tam uložil na dlhé zimné večery, tak, aby ti žena doma nenadávala, že ho do Vianoc otlčieš? Áno, môže – ak sa o to budeš snažiť. Nie však tak rýchlo a intenzívne, ako padajú hotové súčiastky na páse automobilky, prirodzene... Ako je to možné? Vysvetľujem to newtonovsky v popise pod iným videom, ktoré som tu pretraktoval na začiatku tohto popisu. Sviečka je tam na to, aby som indikoval možný neprievan /v skrini/, podobne ako nahnutie skrine /vodováhou/ či otrasy pôdy bez zvukov za pomoci mince /v byte paneláku/ - ako mi bolo vytknuté... Pre mňa je však najväčšou záhadou, že som jablko zhodil presne v 9:09 minúte šotu a absolútne rytmicky a harmonicky, akoby v nejakej katedrále nakrúcali, zároveň strihali a aj ozvučovali film o pasovaní Maltézskych rytierov v drátenej košeli. Práve vtedy - keď končila druhá z piesní, a tak to vyšlo presne na dve pesničky. Ale ako je toto možné? Celkom zvláštne podobné, ako v inom mojom videu tohto druhu mátoženia a vyvolávania víly Berony zo Slovenských rozprávok typu Nebojsa od Dobšinského - zase boli prekryté všetky tri ručičky na hodinách v momente pádu jablka. Snívajte so mnou, prosím.