Prírodný test osobnostného vyžarovania

"Úctivá poklona, sir, a zbohom..." Chytil som ju na chate a skúsil skrotiť ako vo sne. Veď nielen každý rytier, ale dokonca už aj Ferdo Mravec si vo svojej rozprávke jednu skrotil. Ktosi mi raz v detstve povedal, že tieto veľké zelené, čo vedia aj lietať – Tettigonia viridissima – nie sú obyčajnými lúčnymi koníkmi, ale strniskovými kobylkami a vraj strašne kúšu, hryzú, štípu. Neviem, aj v práci som sa teda pýtal najmä niektorých kolegov z vidieka, čo majú k prírode predsa len bližšie. Ale nik mi to priamo nepotvrdil, sú už totiž dosť zriedkavé. No možné to je, lebo literatúra uvádza, že sú dravé a hmyzožravé. Toto bolo možno mláďatko, pretože bývajú aj 10 cm veľké. Živia sa najmä stromovými voškami. Mňa ovšem nepokúsala, ba skrotla a poklonila sa, čo považujem za vcelku priaznivý prírodno-magický osobnostný test. Ale kdesi som počul legendu, že Budhu či iných duchovných majstrov a svätcov vraj nepohrýzol ani len sršeň mandarínsky. Cítil vraj dobro a tak – skrotol. Tento typ koníka som držal v ruke po prvý raz v živote – a to práve pre tú výstrahu z detstva, ktorú mi kedysi výchovne venoval jeden veľmi blízky človek. A tak teda dnes so spomienkami vraciam sa, pokúšam a dodatočne preverujem aj svoju odvahu. Možno, ak by som vyžaroval nejaký nepokoj, zlobu či nevyrovnanosť – tento bioindikátor by ma aj pohrýzol. Alebo by aspoň okamžite utiekol. Ako vidno - nestalo sa tak. Zostal na moment zvedavosťou paralyzovaný, podobne, ako tento môj feromónový motýľ či prispatý kanárik z iného videa http://www.mojevideo.sk/video/241df/ako_... Preto, aké len bolo moje prekvapenie - mal som skôr pocit, že kobylka sa so mnou skamarátila, no i tak, bol to však zrejme predsa len mustang. No múdry, zdvorilý, skrotený už akoby niekde v hmyzom cirkuse bájnej lúky. Pri rozlúčke sa totiž elegantne rozprávkovo poklonila, či azda skôr môjmu krížu na ruke a odcválala vdiaľ. Vďaka za uznanie. Iste i príroda má svoju inteligenciu.