Prestávka č. 30 - Zhypnotizovaná vrana

Sranda, toto video som spravil náhodou, lebo mi to napadlo po ceste a utkvelo v pamäti. Nedávno tu bol zaznamenaný popis k jednému videu. K tomuto http://www.mojevideo.sk/video/25755/je_k... Píše sa tam: Keď som bol dva roky na vojenčine v Doupovských horách, čo je vlastne vojenský výcvikový priestor na Karlovarsku - dodnes neoznačený na mape žiadnym názvom rieky a ani mestom či dedinou - stál som večer na stráži muničáku. A v tejto čiernej diere mapy Československa - bol som tam sám - všade len zima a sneh. Vlastne ani nie tak sám, bol tam aj Samo aj Palo, boli sme teda traja - ja so samopalom. A ako som tam tak strážil, prišiel podvečer na kontrolu taký tustý plukovník, ktorý už zdiaľky na mňa voľačo zakričal. A ja, aby ma nezabásol - v snahe ukázaťmu čo najrýchlejšie, čo sa pýta - natiahol razantne ruku s ukazovákom v onen smer. Ale aké bolo moje aj jeho prekvapenie, keď zo stromu, na ktorý som ukázal spadla na zem do snehu čierna vrana - ako podťatá - ktorá sa tam chystala nocovať. Dali sme ju na strážnicu do tepla a tam sa rozhýbala, prebrala. Vtedy si onen plukovník z diaľky myslel, že to nebola ruka, ale hlaveň samopalu s tlmičom a ja som po nej vystrelil - až neskôr si uvedomil silu mojej diaľkovej ruky a odvtedy som bol už len legendárnym štábnym vodičom so slušným, presnejšie príslušným vegetom.
Treba dodať - ako ornitológovi, raz sa mi stalo v civile, že som ráno našiel na predmestí uzimeného dravého vtáka - kaňu. Bolo asi meter snehu, nemala čo chytať, všetko zalezené. Len beznádejne sedela, vyslabnutá a vyziabnutá, nevládala už ani lietať. Zobral som ju do kabáta a do unimobunky v robote. Sú inteligentné ako psy, vedia rozlíšiť, či im chceš dobre, alebo zle. Skrotla. Zakrátko jedla už aj z ruky. Potom si ju zobrali do voliéry Centra voľného času a na jar ju vypustili. Ako poľovník - všimol som si, že ak ukážeš rukou na nejakého inteligentného, väčšieho vtáka - cíti to psychotronicky na diaľku, irituje sa a uletí. To isté urobí, aj keď ho dlhšie nehybne pozoruješ - je v tom myšlienkový prenos - čo iné, teleportácia, channeling, telepatia aj hypnóza. Preto si myslím, že aj vedecky - ak sa spojí tuhá zima, kedy sú vtáky vysilené a zároveň ich irituje hypnoreflex na zdvihnutú hypnoruku - môžu skúsiť naplašiť sa a vzlietnuť, ale hneď aj pristanú - spadnú z konára na zem ako podťaté, zhypnotizované. Stáva sa to najmä pri tuhej zime, ale silným hypnotizérom trebárs aj v lete za bežných okolností. Píše sa to tiež v tamtom videu a tak to sem pridávam kopírovaním a dodávam: jednoducho, po mojich skúsenostiach si myslím, že slávna bájka o vrane so syrom v zobáku na strome a líške, ktorá čakala pod stromom, aby jej syr vypadol až kým sa tak ozaj nestalo - prosto - že sa to niekedy v živote naozaj stalo a niekto si to všimol ako zvláštny prípad telekomunikácie živých bytostí bez slov, hypnózy a napísal o tom zvieraciu bájku. Ako je jasné, pri hypnóze hypnotizovaný vnútorne pocitovo oťažieva a uvoľňuje svoje svalstvo, ťažko vôbec udrží nejaký predmet. Osobne si myslím, že tá vrana ten syr radšej dobrovoľne pustila, než by mala spadnúť sama na zem. Jednoducho cítila, že pod ťarchou pohľadu onej líšky jej oťažievajú krídla, nohy, prosto v obave a strachu oťažieva celá. Zvieratá mávajú silný pohľad. Aj v zoo môžeš skamenieť, ak sa na teba díva z blízky medveď, alebo tiger, no ale aj pes. Dôkaz, kde? No napríklad aj tu https://www.youtube.com/watch?v=uQFC-MVa...
No a tu je tá bájka:
Líška sa potulovala po lese a márne hľadala čosi pod zub. Deň uplynul a ona zostala hladná. Jej srdce túžilo po kúsku syra. Práve zastala pred stromom, na ktorom sedela vrana a v zobáku držala krásny kus syra. Líška si oblizla pysk a napadlo ju, že ten syr musí dostať. Začala sa vrane zaliečať: " Vrana, vranička, aká si len krásna, máš také jemné perie, krásny a mocný zobák a keby si tak mala aj taký krásny hlas aká si sama krásna ..." Vrane to veľmi zalichotilo, otvorila zobák a hlasno zakrákala, aby líške ukázala, že aj hlas má krásny. V tej chvíli jej syr vypadol a líška ho schmatla a so smiechom zjedla.
Prečo si myslíte, že zvieratá aj ľudia nepôsobia na seba pohľadom? Urieknutie sa ľudovo volá aj zoči. A Číňania hovoria energii z očí aj čchi, duchovná energia, ktorá koná a pôsobí na iného bez nás za nás.