Sovietsky raketoplán Buran

Energia-Buran bol sovietsky kozmický program, ktorý bol odpoveďou na americký kozmický program Space Shuttle. V rámci programu bol vyvinutý raketoplán Buran, nosná raketa Energia a lietadlo Antonov An-225, ktoré lieta dodnes. Bol to najdrahší a najväčší program sovietskej kozmonautiky.
Prvý a zároveň posledný vesmírny let raketoplánu Buran OK-1K1 sa konal 15. novembra 1988 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Raketoplán strávil na obežnej dráhe 3h 35min. ,dvakrát obletel Zem a následne pristál na dráhe pri kozmodróme Bajkonur. Zaujímavosťou je, že počas letu na palube nebola posádka a celý let bol plne automatický. Program bol ukončený v roku 1993 kvôli nedostatku financií.
Počas programu bolo postavených viacero raketoplánov, ktoré slúžili na rôzne statické alebo letové testy. Väčšina z nich bola neskôr zreštaurovaná a sprístupnená verejnosti, avšak najvzácnejší z nich, Buran OK-1K1 bol zničený v roku 2002 keď sa pri veternej smršti zrútila strecha hangáru v ktorom bol uskladnený.
Raketoplán Bajkal OK-2K1 bol zreštaurovaný v roku 2011 a v súčasnosti sa nachádza na letisku Ramenskoje pri Moskve. Raketoplán OK-7M, od roku 2014 je vystavený na Výstavisku úspechov národného hospodárstva v Moskve. Raketoplán OK-1M, zreštaurovaný v roku 2007, v súčasnosti sa nachádza v múzeu Jurija Gagarina na kozmodróme Bajkonur. Raketoplán OK-2M, bol predaný do Austrálie, kde slúžil ako výstavný exponát počas olympijských hier v roku 2000. Od roku 2008 sa nachádza v Technickom múzeu Speyer v Nemecku. Je to jediný raketoplán, ktorý bol pomocou prúdových motorov schopný samostatného letu aj bez použitia nosnej rakety. Ostatné dokončené raketoplány ako Ptička OK-1K2 a OK-4M sa nachádzajú v hangári na kozmodróme Bajkonur a raketoplán OK-3M je uskladnený v továrne Energia v Moskve.