Putinove hurá

Putin zisťuje, že môžete prinútiť ľudí, aby sa zúčastnili na jeho provojnových zhromaždeniach, ale nie je také jednoduché prinútiť ich, aby nadšene fandili..

Aké sú vlastne cárove ciele?

Nebola to len nezákonná agresia proti Ukrajine, ktorá urobila z Vladimíra Putina zločinca. Je zodpovedný za obrovské utrpenie ukrajinského ľudu, ale to nevyčerpáva plnú násilnícku povahu ruského diktátora.
Svojím konaním sa dopúšťa aj zločinu proti vlastnému národu. Snom majiteľa Kremľa je vybudovať Veľké Rusko, ako tomu bolo za čias Jozefa Stalina, a treba priznať, že si z neho berie príklad, ale iba pokiaľ ide o privádzanie nešťastia jeho krajanom a susedom.
Putin v minulosti označil rozpad ZSSR za „najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia“ a teraz robí všetko pre to, aby túto ríšu zla znovu vybudoval. Komunizmus alebo socializmus tentoraz nie sú oficiálnou ideológiou.
Jeho ideológiu je "rusizmus". Prvoradou myšlienkou je vybudovanie celého Ruska s dominantnou rolou ruských Slovanov a hlavného mesta v Moskve, krajine ovládanej totalitným spôsobom.
Ruzizmus, inými slovami putinizmus je ideológia platná v Ruskej federácii, ktorú chce režim rozšíriť aj do ďalších krajín, ktoré boli v minulosti súčasťou ZSSR. Je to zmes ruského neoimperializmu a fašizmu.
Bývalý prezident Dmitrij Medvedev sa vyhráža, že sa moc rozšíri z Lisabonu do Vladivostoku. Našťastie smerom na západ sa takýto útok pravdepodobne neuskutoční, ale Moskva robí všetko pre to, aby hranica posunula všetkými prostriedkami.
Režim v Kremli sa už viac ako 20 rokov snaží krok za krokom obnoviť ruské impérium v jeho bývalých hraniciach. Symbolickým začiatkom bol príkaz z roku 2000 vydaný Putinom, vtedy novozvoleným prezidentom, odmietnuť Vlasteneckú pieseň, štátnu hymnu Ruskej federácie od roku 1991.
Putin rozhodol o obnove hymny z roku 1944, štátnej hymny ZSSR s pozmenenými slovami. Každopádne už začal vytvárať brutálny režim, nedbajúc na život a blaho svojich občanov a susedov.
Signálom bola séria bombových útokov zo septembra 1999, ktorá Putinovi zaistila veľkú popularitu a následne aj vstupenku do Kremľa. Pri útokoch v Bujnaksku v Dagestane pri hraniciach s Čečenskom, dvoch v Moskve a vo Volgodonsku bolo zabitých cez 300 ľudí a takmer tisíc zranených.
Ruské služby obvinili čečenských separatistov z útokov, ktoré boli príčinou vojny v Čečensku a pacifikovania krajiny. Preto veľmi vyhovovali Putinovi, vtedajšiemu premiérovi, ktorý nahradil post politika – šéfa vlády, preukazom totožnosti šéfa Federálnej bezpečnostnej služby.
Existovalo podozrenie, že za teroristickými útokmi stojí FSB. Dôkazom bol neúspešný pokus v Riazani. Dňa 22. septembra 1999 upozornili obyvatelia jedného z mestských panelákov polícii, že nejakí cudzí ľudia nosia uprostred noci do pivnice podozrivé balíčky.
Vyslaná hliadka si mimozemšťanov nevšimla, našla však tri päťdesiatikilové vrecia s podozrivou látkou. Na jednom z nich bola rozbuška. Identifikovaná bola ako hexogénna výbušnina. Indicií ukazujúcich na páchanie tajných služieb bolo viac.
Alexander Litvinenko, bývalý agent FSB, dokazoval vo svojej knihe "FSB vyhadzuje Rusko do povetria", že bombové útoky boli organizované priamo zhora, že ide o provokácie vyvolávané ruskými úradmi.
Za tieto obvinenia (a náznaky gigantickej korupcie v FSB) zaplatil Litvinenko najvyššiu cenu – zomrel na jeseň roku 2006 otrávený polóniom na príkaz svojich bývalých nadriadených. Túto hypotézu podporil aj zosnulý Boris Berezowski, bývalý blízky spolupracovník Borisa Jeľcina.
Útoky či provokácie vyústili do začiatku druhej čečenskej vojny zo strany Ruska, ktorá trvala takmer 10 rokov a stála životy tisícov ľudí. Odhaduje sa, že bolo zabitých najmenej 7 000 ruských vojakov a 20 000 Čečencov.
Bola to Putinova prvá majetnícka vojna a jeho režim v nej ukázal svoju pravú tvár. Vojská podriadené Moskve spáchali početné vojnové zločiny.
Zavraždení boli uvrhnutí do hromadných hrobov. Odhaduje sa, že celkom bolo zabitých asi 25 000 civilistov.
Rusi sa tiež dopustili početných znásilnení a lúpeží. Jedným z masakrov bolo pacifikovanie obyvateľov Alkhan-Yurtu, ležiaceho 15 km juhozápadne od Grozného.
Podľa Human Rights Watch zabil 15. prápor Západnej skupiny síl Ruskej federácie, ktorému velil generál Vladimir Šamanov, počas takmer troch týždňov znásilňovania a lúpeží najmenej tucet civilistov.
Stojí za zmienku, že genocída a všetky vojnové zločiny sú spôsobom boja, ktorý sa v Rusku používa po desaťročia a používa sa aj dnes pri agresii proti Ukrajine. Príklady genocídy v Bucze, Irpień, Mariupole alebo Izia nepochádzajú zo vzduchoprázdna.
Rusko tiež zaútočilo na civilné zariadenia v Gruzínsku, kde boli spáchané aj početné vojnové zločiny. Gruzínsko bolo napadnuté Rusmi v roku 2008, ešte pred koncom vojny v Čečensku.
Putin využil vnútorný konflikt medzi Gruzíncami a Osetcami a etnické situácie v Abcházsku na realizáciu svojich imperiálnych ambícií. Nešlo o zásah na ukončenie vzájomných rozbrojov medzi susedmi, ale o plánovanú agresiu.
Rusko vyslalo k hraniciam s Gruzínskom tisíce vojakov, vrátane jednotiek 76. Pskovskej výsadkovej divízie, čo je druh vojsk využívaných pri útočných akciách. Rusko porazilo Gruzínsko, ale nedokázalo obsadiť celú krajinu. To však viedlo k faktickej nezávislosti Južného Osetska a Abcházska.
Toto malo za následok vysídlenie Gruzíncov z týchto republík neuznaných medzinárodným spoločenstvom. Presídlenia boli často v rozpore s medzinárodným právom, za čo je čiastočne aj zodpovedný Putin.
Zločin, za ktorý je priamo zodpovedný diktátor, je agresia proti Ukrajine. Zahájený v roku 2014 a pokračovať v roku 2022, jeho jediným účelom je dobyť nezávislú krajinu, ktorá bola v minulosti pod dohľadom ruských cárov a potom generálnych tajomníkov KSSZ.
Našťastie sa nezdá, že by diktátor dosiahol svoje, čo je okrem iného dôsledkom veľkej odvahy Ukrajincov a medzinárodnej podpory poskytnutej Kyjevu. Na Putinov rozkaz zavraždili Rusi tisíce ukrajinských civilistov a vojakov.
Páchajú tie najkrutejšie zločiny, vrátane znásilnenia a lúpeží v masovom meradle. Nejde o jednotlivé incidenty, ale sú súčasťou neslávne známej tradície ruskej armády; sú dôkazom degenerácie a pádu, ktorý zachvátil Rusko pod Putinovou vládou.
Putinov zločin proti ruskému ľudu však presahuje vojenské záležitosti. Je to vytvorenie gigantického korupčného systému, ktorý odsudzuje milióny Rusov k chudobe a poníženiu, a represívneho aparátu, ktorý prenasleduje tisíce ľudí a je zodpovedný za početné politické vraždy.
Putinovým dedičstvom nie je Veľké Rusko, ale veľký zločin.

zdroj: https://www.tvp.info/63044364/wojna-rosj...