Nedeľná chvíľka poézie - len eutanáziu prosím NIE

Keby som dal na rady niektorých - už by mnohé z nich neboli na svete... Vravel mi raz kamarát, syn lekára - inak ateista: Tieto zvieratká z firiem a osád, ktoré si pobral, vyliečil a vychoval - tie keď pocítia, že ich máš rád - neumrú, vzchopia sa. Pôsobí v nich placebo sila efektu.
A je to pravda. Nie som veterinár, len liečiteľ zvieratiek, čo tu nebolo už od stredoveku. No - ide to. Za rok som zachránil 20 zranených a vyčerpaných holubov. Ak by prežili - túlali by sa tu v meste, no ja som im našiel aj nový domov. Alebo som ich vrátil, vypátral majiteľov.
Predtým som vychoval a stále máme doma Arielku z osady, ktorú záchranári odňali už ako šteniatko.
Akánko je zobratý z firmy, 12 ročný N.O., už ani nechodil, padol a celú minulú zimu jedol a pil už iba z ruky. No s pomocou pani doktorky A. M. sme to zvládli. Dodržal som úplne všetko.
Džinko - 10ročný zúrivec z firmy, chodím za ním denne, vodím ho na vychádzky, kúpeme sa v rieke, no dnes je to už milý, hoci stále ešte ostražitý psík... Nielen, že sa o ne starám, ale sa za ne aj modlím, podobne ako Florenc Nightingale.
Teda rozšírená ukážka azda najtypickejších prípadov mojej osobnej záchrannej činnosti aj s pocitmi, motívmi, ktoré pri tom mávam. Hudba je Richard Stoltzman - Slúžka s ľanovými vlasmi.