DAK (Deutsches Afrikakorps)

Známy tiež v kratšej verzii názvu Afrikakorps, bol expedičný zbor Nemeckého Wehrmachtu počas 2. svetovej vojny operujúci v severnej Afrike (Tunisko, Líbya, Egypt) v období 1941-1943. Jeho prvým veliteľom bol generál Erwin Rommel. Zo začiatku Afrikakorps poslúchal rozkazy Talianov, ktorý v Afrike presahovali Nemcov v značnom počte, no to netrvalo dlho. Najväčším nepriateľom Afrikakorpsu bola Veľká Británia (ktorá v tomto období s Nemcami bojovala na jedinom fronte a to práve tu. Afrikakorps mal časté problémy zo zásobovaním, keďže Británia mala nadvládu na mori a Nemci sa museli uspokojiť zo zásobovaním cez Stredozemné more, kde boli tiež zásobovacie lode pod častým útokom Britských bombardérov. Najdôležitejšie bitky Afrikakorpsu sa odohrávali pri mestách El Alamejn a Tubrúk. Po ťažkých bojov v okolí týchto miest bola ako Nemecká tak aj Talianská armáda zahnaná do Tuniska. Američania otvorili druhú frontu pre Nemecko vylodením v Maroku a Alžírsku, takže Nemecký Afrikakorps bol v pasci. Keďže sa jednotky nestiahli včas do Talianska, do zajatia padlo približne 120 000 vojakov. Afrikakorps kapituloval 13. mája 1943.