Tunguská katastrofa

Tunguská katastrofa bol obrovský výbuch, ku ktorému došlo 30. júna 1908 o 7. hodine a 17. minúte v tajge pri rieke Podkamennaja Tunguska (Podkamenná Tunguzka) vo východnej časti Sibíri - asi 800 km severozápadne od jazera Bajkal, 65 km od Vanavary (vtedy najbližšie väčšie sídlo v okolí). okolí výbuchu boli pováľané stromy do vzdialenosti až 40 km (ležia hviezdovito od stredu výbuchu) a poškodené do vzdialenosti 200 km, tlakovú vlnu bolo cítiť v Európe aj Amerike. Cestujúci na transsibírskej železnici smerom do Kanska počas udalosti údajne videli letieť „svietiacu hmotu“, a potom počuli silný tresk. Tlaková vlna bola tak silná, že strojvodca Grjaznov zastavil vlak, lebo si myslel, že sa vykoľajil. Ešte 300 km od epicentra tlaková vlna vyrážala okná. Vo Vanavare popraskali steny na domoch, tlaková vlna zrazila na zem ľudí aj dobytok.Záchvevy zeme zaznamenali všetky európske aj americké seizmografy. Tlakovú vlnu zaznamenali barografy v Irkutsku (970 km) za hodinu, v Postupime (cca 5 000 km) za 4 hodiny 41 minút a vo Washingtone za 8 hodín. Tlaková vlna obehla celú Zem - druhýkrát ju v Postupime namerali po 30 hodinách a 28 minútach.Vedci začali udalosť skúmať na mieste až po mnohých rokoch. Prvú vedeckú expedíciu, ktorá sa do oblasti katastrofy dostala, viedol mineralóg Leonid Kulik v roku 1927. Bol presvedčený, že katastrofu spôsobil železný meteorit, zvyšky ktorého neúspešne hľadal do roku 1939. Dokumentácia polomu pomocou leteckej fotografie sa začala až v roku 1937. Kulikovovi sa nepodarilo objaviť žiaden zvyšok železného meteoritu. Jediné, čo našiel a zdokumentoval, boli mikroskopické guľôčky magnetitu, niklu a železa.

upic

Dátum: 16.2.13 12:06

Autor: ceed

Dĺžka: 43:19

zobraziť viac ↓