Kto má rád šľahačku?

Bol som vám na istom národnom úrade. O smäde, no ale aj o hlade. Postávali sme tam v zmätku ODKÁZANÍ na chodbách ustanovizne - vraj v budove, no skôr U starej barabizne. Ani korheli: bieli, čierni, červení, žltí i hnedí - sťa v starovekom, tuším, Bábeli. A podaktorí - idúc popod okná na lesklých limuzínach - smiali sa nám rovno do očú - ách - vraj či je TOTO to ONO v ranných zasnívaných novembrových hmlách. Krach. Lebo to už sa rozletel tam dverec a vyletel z nich von akýsi herec. A mňa vtiahli dnu. Ponúkli mi toľko unikátnych možností, snáď, koľko je len na tomto svete blbostí. No keď som si to zrátal seznačne, zistil som, že mi to nevystačí ani len na odpadky - platiť ich raz mesačne. "A to chcete teda žiť tu zo vzduchu?" vyrazili aj mňa - uchú - júchú - na tmavú chodbu - bu - bu - bu - bu. Tak cestou domov som to skúsil, aby som si len tak darmo zuby neobrúsil. Čuduj sa svete, aký dobrý nápad, len treba trocha chápať a nielen kdesi chliapať. Myslím, že s týmto by sa dalo preraziť aj do Európy, kde síce nieto veľa ropy, ale na rozdiel od púští - mrakov - máme tu aj zopár skvelých, totiž, darebákov. A je tu aj trocha agentúr, zaoberajúcich sa našou žravosťou, pardón - potravinovou predsa sebestačnosťou.

upic

Dátum: 14.5.14 11:55

Autor: tyrkys

Dĺžka: 8:01

Kategória: Zábavné

Tagy:

zobraziť viac ↓