Krčiť sa v tráve by bolo poníkom žujúce – ponižujúce

So živými bytosťami mám neskutočne dobré vzťahy - komunikáciu. Už ako chlapec pred školou – kupovali sme si hlinené zvieratká na Bulvári v hračkárskom. Chovali sme túlavé psi v pivnici pod schodami. Kŕmili sme vtáky vypadnuté z hniezd.
Mnohí ste si kúpili na burze hmyzu domov africké strašilky za 20 Eur. No ale „Rád by som sa tam vrátil ja – môj koník zo šúpolia,“ spieva sa v jednej piesni, v ktorej autor sa chcel aspoň takto zasnívať a textom piesne sa aspoň na chvíľu dostať naspäť - do rozprávkového údolia farieb s názvom Detstvo. Tuším to bol Ľubo Belák v roku 1968 – či kto. Potom myslím zdrhol na Západ /Pieseň ako sa máš – How do you do, som počul na vlastné uši na Slobodnej Európe/ potom sa ale, teda, tuším zase zdarne vrátil. Presne, ako Ferdovi Mravcovi v rozprávke od Sekoru – vrátila sa tá kobylka. Ale sestru mal celkom peknú /ten Belák, isteže/... Čo si tu budeme navrávať, priatelia? Neviem, čo mi v poslednom čase ten Belák tak behá po rozume – dúfam, že sa s ním nič zlé nedeje. Bol aj módny návrhár - ale móda sa odvtedy vôbec nezmenila – len povedzte – čo má na sebe táto Belákova sestra od toho času iné, než povedzme dnešné hviezdy, Nákupné maniačky https://www.youtube.com/watch?v=tDCDzgk0...
Chcel som ale napísať niečo celkom iné. Dosť dlho sme sa smiali z Tyrkysa – vraj – udrbáva a uplacáva sliepky, kanáriky a iné zvieratá v blate na dvore – dusí ich – hoci na ne vo svojom videu ani nesiahol. Radi sa udrbávame z Tyrkysa a jeho schopností, najmä ak píše, že je v tomto tak dobrý, ako legendárny Ľudo Ondrejov v Zbojníckej mladosti, kde jeho autobiografický Jerguš Lapin vedel zlapať vtáky jediným pohľadom na ne – aby skameneli. Kdeéé. Tuúú https://www.facebook.com/photo.php?fbid=...
Ale teraz sa podržte – Našiel som váženého autora, vysokoškolského profesora prednášajúc lingvistiku a vôbec nie nevzdelaného chalana tu kdesi-odkiaľsi. Len nedávno - vyšla mu kniha fejtónov a besedníc pod názvom IBA TAK. Píše v besednici s názvom SLIEPKY – čuduj sa svete – o susedovie sliepkach. Priznáva s humorom – že ako malý chlapec opíjali susedovie sliepky alkoholom, alebo ich aj päťkrát skrútili proti smeru hodinových ručičiek a dali im hlavu pod krídlo – aby ich uspali – aby ležali na chrbte. Kdeéé? Tuú https://www.facebook.com/photo.php?fbid=...
Opakujem, že nejde o žiadneho nevzdelanca – práve naopak – experta na komunikáciu aj život, ktorý vie, čo píše. Zároveň praktika života – chalana z dediny. No i tak to nijako neznížilo Tyrkysove schopnosti /skôr naopak/, ktoré môžete teraz porovnať s týmto autorovým priznaním sa práve tu. No i tak dodávam – a čo sme sa tak všetci - najednou zaľúbili do sliepok? http://www.mojevideo.sk/video/25c06/repr...
Ja viem, všetci sme svätý, všetci sme pastoračne lumenizovaní, študujeme či vyučujeme aj na kresťanských školách, sme vzácni, cestujeme... A Tyrkys – ktorý sa viacnásobne snažil zamestnať práve na Žilinskej univerzite – že by tam tak prednášal onú lingvistiku – ten je podvodník o ničom – prinajhoršom posadnutý a potrebuje exorcistu, prípadne iného špecialistu. Ibaže, to, čo hlásame – sami ani neveríme... Lebo onen duch – ten, totiž, naozaj vanie – a nemusíte ucapávať sliepku v bahne, aby ste ju uspali. Ani ju ožrať. Ba nemusíte sa jej ani dotknúť. Lebo viera – je živá rozprávka. Ale môžete – ak chcete – napísať jedinečnú vedeckú prácu práve o fejtónoch a besedniciach tak, ako to urobil Tyrkys – ako jediný v celej ČSSR. Hííííííííííí – a čo teraz? /Zavrieť do callcentra – lebo už je demokracia./ Radšej ho ani neprijať prednášať žurnalistom, no zároveň všade vypisovať – ako komunisti kedysi vyhadzovali tých – už prijatých. Kdeéé? Tuú https://www.facebook.com/photo.php?fbid=...
Chcel som ale napísať niečo iné: Márne mnohí ostarčekovia sivasto kokrháme nešťastní – ako odtiaľto – z reality impáckeho veku – utiecť naspäť do zasľúbenej zeme - kráľovstva radosti, aj viery, aj nádeje. Márne vyspevujeme a pijeme víno – vždy nám zaznie vo vnútornom sluchu zväčša len niečo ponuré – napríklad Ochorel som smútkom belasým. Už aj Miki Dzurinda – ten veľduch, ktorý naoktrojoval celej republike, že kde je vôľa – tam je aj cesta /a tam je aj bicykel/ – dnes by mu už snáď ani len Tofi Sagvan, presnejšie Peter Sagan – nespomohol. Lebo, kde sú dve kolesá – tam sú aj dvojnásobné platy – len teda na bicykli musia sedieť dvaja, najlepšie ak to bude starý velocipéd a kostitras – tandem. Opitá vidina dvojnásobných platov je vidina dvojnásobných platov /dvojité videnie/ – a teraz už ani boh, ani len Frešo a ani len Grešo nedajú do kopy túto rozfajčenú pravicu Slovenska. Áaaa. Je zbytočná. Tá zrejme mala opodstatnenie viacej len kým sa dalo „privatizuvac“ a z problémov sa vyzúvac – teraz už vlastne ani niet čo riešiť. Márne tam Matovič – šachu, matu nič - kokrhá po parlamente ani petúch na streche... No na druhej strane, Mikiho Dzurindova odvaha pustiť sa nielen do tustého Mečiara, ale aj do Mikiho Černáka – je podľa mňa vcelku obdivuhodná. Myslím, že bol úspešný práve a iba v tom, že bol prosto neskutočne odvážny. Nič iné v tom nebolo.
Dodávam – zomrel prezident Kováč – každý, vraj aký bol lumen, ako odpustil Mečiarovi... Pri všetkej úcte k zosnulým - nič mu neodpustil. Ešte donedávna sa vykríkalo, že sa pripravuje kniha o Zavlečení Michala Kováča do cudziny – kde bol ale zavlečený kvôli Transpetrolu a prehmatom - a nie kvôli Mečiarovi. Slovom – zomrel Kováč, ale ja tu tri dni počúvam len o Mečiarovi... A bodaj by nie – veď Kováč sa dostal na jeho chrbte – rozbehol ho ako mulicu a naskočil obkročmo za jazdy – zotrvačnosťou až do Paláca. A to isté aj Gašpar Ivanovič. Sprosto sa na jeho chrbte dostali obaja prezidenti až do kresla. Zradili ho – prečo – to je ale už ich vec a ani im to nezazlievam. Gašparovič mi ješitne na Facebooku ani len nepotvrdil priateľstvo, lebo som pod jednu fotku napísal, že mám pamäť ako Mečiar. Pritom potvrdil priateľstvo aj nejapnému Džúzovi. Toto sú štátnici. A zobral si za hovorcu chlapca s vinárskou školou Mareka Trubača – novinového vinára a nie novinára. A keďže mám obrovský celoslovenský prehľad diania denne celkom sociologicky a v priamom prenose - náhodou som kedysi volal s jeho strýkom či ujkom: „...a viete, vy kto ja som? Môj synovec je prezidentov hovorca...!“ /Dobre mi to kedysi povedal ten môj zosnulý priateľ - mal pravdu – Tak jebnutí ľudia ešte neboli - ako v tejto dobe./ “Opakujem – kašlem na Mečiara - no ja len aby pravda bola aj vypovedaná a nielen školské rozhlasové štúdio TV Markíza – kde sme sa všetci do seba provincionálne a lokálne, malomesky zaľúbili a potom už nikoho tam medzi seba pre istotu nepustíme. Lebo Patrik Švajda je jeden big kysucký Old Shatterhand a nik nie je lepší a krajší – keď on už umelo stlačí hlas dolu.
Ale teraz ešte o koníkovi. Ja mám takého koníka – dokonca som si ho skrotil. Je u mňa na chate. Je to koník strešný a vôbec nie strašný a vôbec nie hriešny. Jednoducho rád sedáva na mojej streche a rozhliada sa po okolí. Prečo? Nemám ani koňa tiav, presnejšie poňatia. Neviem – asi je kráľ koníkov. Svedčí o tom jeho úctyhodná veľkosť. A možno by to bolo nízke - malým koňom žujúce – koníkom ponny žujúce, presnejšie ponižujúce – ak by chodil takýto krásavec po lúke. Veď keď sme sa po prvý raz zoznámili – zletel priamo predo mňa do trávy z onej strechy. Keď letel – myslel som si, že je to v jase slnka žltý kanárik, čo nenarobí žiaden krik, iba pekne spieva, spieva, spieva – kým nepríde Deva, Deva, Deva.
Keď som ho v tej tráve zbadal, začal som ho hľadať – ale o chvíľu z nej vyletel a sadol mi priamo na hlavu. Možno, že som len štepený, či korunovaný kôň – ale tento koník sa správal tak, že som sa rozhodol ukázať vám ho. O komunikácii s hmyzom hovorí aj sofioterapia. Mne sa to tiež zdá záhadné. Veď nemusí byť záhadný iba vychýrenec vychýrený a protekciou hore vychytený, onen slávny Marek Ťapák. Nik mu nenadáva, že na STV dáva také dramatické veci – akože keď vám doma začnú lietať lyžičky, vŕzgať skrine a pod. A on to niekedy videl, že by niekde niekomu doma lietali lyžičky? A prečo s tým nešiel pred skeptika Jamesa Randiho – Made in USA? – tak ako mi tu radíte. Veď STV je hádam hodnovernejšie než MV. Ale veď prečože – jemu – nik za tieto témy záhad a povery – nik nenadáva? https://www.youtube.com/watch?v=tyne9uA0... Len preto, že tancuje na javisku v Kráľovej Lehote na folklórnom festivale ako keď veľké opice mali svoju slávnosť Dum-dum? A sním ďalší.
Mne tu už roky nadávajú do divného... No ale pravda je divná. No dobre, ale veď ja som si všimol, že každý, kto kedy a kde chcel byť zaujímavý v živote – začal sa robiť práveže divný – akože génius. A okolie ho uznalo. Buď si dal nabok baretu – aj hlavu – aby to opticky vyvažovalo tú múdrosť, ktorú nosí pod čiapkou – akože Veľký šéf. Alebo si dal smradľavý a zabušený čierny širák allá herec Brzobohatý v rozprávke o Čiernomorovi. Jednoducho nejakú ikonu – aby tým mierne zaujal - bol známy. Len teda, keď potom dáme ten klobúk dolu – aby tam aj ostala ešte nejaká-tá aureola, chlapci, a nie iba lebavá plešina. No ja len, že keď tak hovoríme všade o tých svojich schopnostiach a energii – na rozdiel od Tyrkysa. A nebude to skôr protežovaná akcia – presnejšie protekcia, čo nás usadilo na piedestále? Toľko duchovných umelcov – a iba nedávno jeden z nich začal protestovať v istom krajskom meste, tuším v Žiline – u primátora. Vraj, že kraj je úplne už technokratický – a primátor vôbec, ale vôbec nepodporuje umelcov... Óu. No a to ste si až teraz povšimli? Na konci druhého volebného obdobia? Dobré ráno, páni. No na druhej strane – prečo si myslíte, že by vám primátor ako zboru Socialistického zväzu mládeže – mal prideliť nejakú tú korunu, či zákaznku na tvorivé súsošie? No poďme pekne – hor sa do vlastných inšpirácií – do svojej vlastne invenčne vymyslenej práce? Ako? No trebárs aj zadarmo – tak ako Tyrkys. Ja neviem, ale keď som nemal do „čoho píchnuť“ – tak som si našiel iné pódium pre kreácie? Kde? No napríklad na stránke MV, priatelia. A či vieme len pindať, osočovať a znemožňovať iného. Svojho blížneho? Ale veď to nie len žiť z otca dedičstva, prepíjať v kaviarňach ľahko nadobudnutý majetok, oktrojovať okoliu, akí sme titani, ba velikáni. Hor sa do callcentier a na vrátnice aj s vašou značne význačnou ŠUPkou – aj odtiaľ sa dá kreovať – nemusí to byť slušný honorárik. Ale veď je to tak jednoduché. Nemajte mi za zlé, no ale nie je vám to nejako podozrivé? Ja viem, Dočolomanský začesal vlasy dozadu, ulízal, nahodil okrúhle brílky a zahral Husáka – a... Bol slávny. Husák sa doma v kresle pred televízorom ani pred zrkadlom spokojne šimral po brade: „Ale veď ja som v podstate jeden krásny chlap a prečo som ja vlastne išiel do politiky a nie na herectvo?“ To isté aj Ladislav Chudík. Tam zahral kapitána Dabáča – presnejšie Bradáša – prípadne aj Ľudvíka Svobodu – zapáčil sa armáde a už aj bol slávny. Legenda. Ajhľa. Aké je to ľahké. Filmové štúdio Barandov – dabing – aj iné – Bratia v triku – išli sa o neho potrhať. Na povel strany. Na svete je veľa talentovaných, ale pre všetkých niet na jeho povrchu prosto miesta..., chlapci.
To nie len vypisovať, že komenty Tyrkysa nik nečíta, nik im nerozumie, alebo pri nich zaspal. Tak to je ale potom celkom dobrý hypnotizér, či? Každý koment je vlastne fejtón a jedinú rigoróznu prácu o tomto žánri humoru napísal v ČSSR vôbec – zvláštne – práve onen Tyrkys. A tak je každý popis k videu vlastne žánrovým fejtónom – s možnosťou pôžitku v čítaní – ak vám to náhodou neušlo, priatelia.
A súvisiace video? Tak napríklad tu http://www.mojevideo.sk/video/27f5b/je_k...
Alebo aj tu http://www.mojevideo.sk/video/28750/je_t... No ale isteže aj tu – aj so slušnou, presnejšie príslušnou analýzou komunikáčneho trhu sveta, ktorú už nikde inde ale nenájdete
http://www.mojevideo.sk/video/28527/mas_...