Atómová bomba

Skladá sa z dvoch alebo viacerých spočiatku od seba oddelených kusov čistého štiepneho materiálu (uránu alebo plutónia) v podkritickom množstve. Pomocou vyvolanej explózie (pomocou zvyšných častí bomby nazývaných "konvenčná trhavina" a "zariadenie na vyvolanie jadrovej nálože") sa tieto kusy spoja do jedného celku, čím sa dosiahne nadkritické množstvo a lavínovitou reakciou sa vyvolá atómový výbuch. Existuje ešte iný spôsob spustenia atómovej bomby: Z kritického množstva sa rýchlo odstránia látky absorbujúce neutróny (napr. kadmium). Reťazová reakcia v obidvoch prípadoch spustenia spôsobí v priebehu 5. 10-6 sekúnd atómovú detonáciu pri teplote 50 miliónov kelvinov a pretlaku 1 milión barov. V prípade 20 kt-ovej bomby dosiahne ohnivá guľa po 1 sekunde svoj maximálny priemer 500 m, potom asi 10 s ostane nezmenená, až sa napokon v dôsledku ochladenia zmenší. Ako prvá krajina vyrobili atómovú bombu Spojené štáty v roku 1945. Neskôr túto zbraň získali Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India a Pakistan. Podľa všetkého túto zbraň vlastní aj Izrael, ktorý sa k tejto téme odmieta oficiálne vyjadriť. Pravdepodobne ju vyvinul v spolupráci s Juhoafrickou republikou, ktorá sa však jadrových zbraní vzdala, túto skutočnosť však priznala nepriamo. Kórejská ľudovodemokratická republika sa 10. februára 2005 priznala že sa jej takisto podarilo vytvoriť atómovú bombu. Niektoré krajiny sa svojho jadrového výskumu vzdali na základe zmluvy o nešíreniu jadrových zbraní. Niektoré štáty východnej Európy získali následkom rozpadom Sovietskeho zväzu jadrové zbrane, väčšinou ich však predali späť Rusku (Ukrajina, Bielorusko).