Jenom aby ho nezapíchli - teď když je to král a né záhradn

Po tentoraz je tu Babôčka pávooká - a opäť zámerne prilákaná na moju ruku... Predtým to bola Babôčka pŕhľavová a Admirál. dDotkol som sa aj nádherného vidlochvosta. Vedci sa odjakživa sporia s mystikmi v tom, či existuje aj nejaká podvedomá komunikácia medzi živými tvormi. Niečo paranormálne na spôsob hypnózy či telepatie. Prípadne ľudská aureola - vyžarovanie, ktorú máme vraj vyššie a vyššiu, čím sme duchovne vyzrelejší. Nevedno - azda. Rozhodne však existuje akési fluidum sympatií a rozhodne si každý s každým prosto nesedí, nedôveruje a podobne. Alebo aj sedí až tak, že sa na prvý pohľad zamiluje.
Tak dnes ma zavial vietor dovolenky až do Zástrania. Máme tam aj chalupu, ba dokonca aj súkromnú horu. Tam sa kedysi pásli kravy, dobytok aj z priľahlých obcí. Starí ľudia na to radi spomínajú, keď boli len deťmi - ozvena hory, piesne, trávnice, ujúchanie - krása. Brodil som sa tým odjakživa zvláštne tichým lesom starými známymi chodníkmi - a zbadal som tam na čistine tieto nádherné poletujúce motýle. Boli tam najmä obrovské Perlovce, ale aj Babôčky. Nedalo mi nevyskúšať - skúsiť ich privolať na ruku - no a čuduj sa svete - podarilo sa mi to už po tretí raz v prebehu asi troch týždňov. Najskôr Babôčku pŕhľavovú, potom Admirála a teraz túto prepeknú Babôčku pávookú. Ešte predtým - dotkol som sa aj kráľa slovenských lúk - Vidlochvosta. Myslím, že nevyžarujem asi nič negatívne - inak by zrejme neprejavovali túto dôveru. Hľadal som videá na world wide nete - v celom šírom svete podobného typu. Je fakt, že ľudia dokážu navnadiť - dostať na seba motýľa, ale skôr len na náhodu, na krmivo v miske a k tomu v motýlej farme, alebo v motýliom sanktuáriu, prípadne už krotké a kŕmené vo vlastnej záhrade - aj to im ale musia podať palec a dotknúť sa ich, aby na nich prestúpili - ale takýto prelet na dištanc? Asi ťažko. Vždy zapnú kameru - až keď už na nich motýľ náhodou sedí. Je to teda neočakávaný jav, náhoda. Ale takto - zaumieniť si to, zapnúť vopred kameru - skrátka takto - ako zámerný zámer - len tak, bez krmiva a k tomu vo voľnej prírode - prosto nie. To nenájdete nikde.
Vravel ktosi nedávno, že motýle hľadajú na mojej ruke minerály... Lenže tu zjavne vidno, že táto babôčka si len tak sedí a pozoruje okolie - nič nehľadá - len sedí, lebo jej je tam dobre. Podobne aj ten Admirál vo videu predtým - aké minerály sú na mojom rukáve trička? Mnohí budú namietať, že hmyz sadá na ľudí - áno, ale s určitým zámerom - najmä muchy, komáre a ovadá. Tie sa však živia krvou. Ale motýle? No jedine, ak by im ten človek niečim zaváňal, niečo vyžaroval - to preto, že poletujú po kvetoch a živia sa nektárom.
Záverom už len dodám pre tých, čo sa budú smiať, alebo nadávať. Mnohí sa smejete, len aby ste sa z niečoho smiali. Ja som bol dlho preč a vravel som si, že sem dám nejaké video iba vtedy - ak by bolo natoľko dobré, že by ma rehabilitovalo. No niektorí sa budete vždy len smiať a vám odkazujem už len milú repliku z rozprávky o Princezně s hvězdou na čele - myší kožíšku: Sedel tam král a šomral si: Kdepak záhradník - král Miroslav to byl, hnedka jsem ho spoznal... Jenom aby ho teď voni někde ale nezapíchli - teďkom - když je to král Miroslav a né jenom záhradník :)
A celkom na záver. Hovorieval mi kedysi sused na Chalupe - dnes už zosnulý Karol Pažičan - vraj, čo sa týka čara prírody, ale najmä čerstvého vzduchu - vraj iba ak Tatry a Zástranie... A veru, bude na tom čosi. Moje podobné videá nájdete tu http://www.mojevideo.sk/video/2ab48/v_du...
---------------------------
druhé zas tu http://www.mojevideo.sk/video/2aa6d/spln...

zobraziť viac ↓