Čmeliaky, osy, sršne, včely - hypnoruka - zostrih

Vzhľadom k tomu, že sa mnohí dožadovali kompaktnejšieho zostrihu mojej hypnoruky voči kúsavcom a bodavcom - urobil som ho tak, aby sa dôkladnejšie vyznali v tom, čo všetko dokážem. A nielen to, zvykli sme si, že tyrkys dokáže toho oveľa viacej. Neodporúčam však skúšať - veď tu ide o život. Tu teda máte originály môjho širokospektrálneho pôsobenia bez toho, že by som niečo opinkal.
Ako to robíš? - spýtali by sa mnohí. Je to všetko v stíšení sa, upokojení. Ak sa správaš pokorne - stane sa ti práve toto. Lenže... Poviem príklad. Ak napríklad počúvaš kázne z televízie či Rádia Lumen po nociach - a pri tom aj rozjímaš - je to krásne a dostaneš sa až sem, na tento level. Budú ti samé motýle sadať na ruky. No na druhej strane ťa predbehnú úplne všetci - staneš sa vlastne nepriebojným - V TEJTO DOBE? A tak sa natíska otázka: Je to dobré, že sa takto rozplývajú duchovní po nociach a ladia takto ľudí? Je to dobré, ak nejaký don Červeň púšťa do etéru toľko lásky, až poslucháči nakoniec skrotnú až natoľko, že ich predbehne v civilnom živote krivý, hrbatý, čaptavý, škuľavý, huhňavý alebo aj nejapný? A to len preto, že sú vo svojej duši zlí, a síce neschopní, no priebojní jak sviňa. Treba si uvedomiť, že nie všetci majú tú možnosť zaštítiť sa pastorálnou redakciou, múrom kláštora a podobne. Ľudia musia drieť, oháňať sa lakťami, presadiť sa v robote, aby uživili svoje rodiny a nie chytať motýle na seba, krotiť tarantuly, stíšiť sršne... Je to na dnešnú dobu veľmi nepraktické... Prečo majú drieť po nociach, robiť si doktoráty a pri tom byť nakoniec ešte aj svätí - aby ich ostatní zatlačili niekam do kúta, nechápavo ich vysmiali - hoci sa neraz doslova vyštverajú po ich chrbte. Je to takto správne?
Poviem ešte niečo ohľadom oblakov, búrok... Prečo si myslíte, že sa nedá na ne vplývať a ak aj - potom je to nekresťanské a Mojžiš to zakázal? Taký Ježiš - keď mu prišli apoštoli žalovať, že niekto prikladá ruky a lieči v jeho mene - iba povedal: Nechajte ho, kto nejde proti nám, ide s nami! Jedným z najväčších počasiarov bol sv. Donát, ktorého sochu nájdete aj v obci Teplička nad Váhom. Bol známy tým, že chránil rímske légie pred búrkami a bleskami - A TEDA VPLÝVAL NA PRÍRODU, hoci bol kresťan - čo vy mi ale vytýkate https://cs.wikipedia.org/wiki/Svat%C3%BD... Prečo mi vytýkate, že to isté robím aj ja - rozháňam mráčky, ak chcú ísť napríklad moje kolegyne domov z práce za sucha - alebo priletí do kancelárie osa na okno a oni sa boja? Prečo si myslíte, že práve ja by som tiež nemal byť svätý? A to mám čakať, kým ma za neho vyhlásia - a až potom si môžem dovoliť robiť tieto veci? NO ALE TO JE MOJA VEC - najmä ak mi to funguje - tieto zázraky podobne, ako napríklad prof. Ignatenkovi z Ukrajiny tu https://www.youtube.com/watch?v=5MeZ9VbS... Chlapci, nezáviďme si svoje schopnosti, ani ja vám nezávidím tie vaše mercedesy, bary a baby... Moje mráčky nájdete aj tu https://www.mojevideo.sk/video/2e402/bur... a ak vám je to málo, tak potom aj tu https://www.mojevideo.sk/video/1f751/vzd...
Pýtate sa, či búrka rozumie po slovensky? Búrka rozumie všade tam, kde sa práve nachádza a kde vznikla, búrka je všudezdejší. A záverom ešte toto o hypnorukách, moju skúsenosť z detstva v súvislosti s týmto nedávnym mojím videom https://www.mojevideo.sk/video/2e264/bol...
Raz za socializmu, ako decku, ktoré poslali v sobotu ráno nakupovať - mi v obchode plnom ľudí dokonca strelila v rukách pred všetkými aj fľaša nebublinkovej prírodnej - mdlej minerálnej vody Fatra - len som ju vybral z bedničky a kládol do košíka... Predavačka pribehla jak fúria a zdrbala ma jak sysľa - a všetci - celé sídlisko - sa dívali jak drbnutí. Bol som červený od hanby. Vraj, čo som robil - vraj som s ňou musel udrieť o kovovú bedničku... Vraj to si upracem aj zaplatím. Vybehol zozadu aj tustý vedúci, big assistant - v bielom plášti a perečkom vo vrecku na hrudi a krátkou nezastrúhanou ceruzkou za uchom. . Tak som vystrašený ukazoval presne, ako som ju len vybral a dával do košíka - všetci sa dívali len a len nepriateľsky dívali ani na záškodného triedneho nepriateľa - ALE vtom mi v ruke DRBLA AJ TÁ DRUHÁ! Presne tak isto, ako tá prvá... "No nechaj to už tak, tak poď, čo tam ešte stojíš na tom skle?," povedala prekvapená predavačka, najednou aj prestala zjapať, uznali mi to a tisla ma ku pokladni - aby som už konečne nedrancoval ten ich socialisticky majetok, pretože socializmus si rozvracať nedáme! Zaplatil som za to, čo som už mal v košíku a konečne už - vypadol odtiaľ... Doma som sa aj bál o tom čo i len hlesnúť.

zobraziť viac ↓