Ďalšia kvalifikácia pre novinárov

Novinári by sa mali po správnosti ešte dovzdelať. Pýtate sa - ako? Čítajte ďalej. No smerom na demokratický level - svet - keď sa nám už otvoril... Budú musieť vedieť a ovládať viacej než len svoje vyziabnuté perečko ukryté v zápisníčku. Budú musieť nasadiť nielen ducha, ale konečne už aj telo.
Energie - ako s nimi pracovať, ovládať ich? Ja to robím tak, že si všade všímam ich praktické prejavy a potom sa ich snažím nejako uplatniť v praxi vo svoj prospech. Robiť s nimi, prelievať ich. Dať inému telesu veľa vlastnej energie naraz - to zvyčajne znamená aj jeho deformáciu alebo aj deštrukciu. S energiami pracujú napríklad aj bojové umenia.
Žurnalistika, ako sa zdá, potrebuje už v tomto štáte mať aj vlastnú ochránku. Premiér kričal, že sme hyjeny. Novinárstvo už predpokladá nielen, aby autor tvorivo a inšpiratívne ňuchal a písal, ale aj - aby sa vedel po prípade aj trochu obrániť, obhájiť svoje invencie. Novinárstvo v SR - od istej doby - už prestalo byť len vecou katedier a doktorátov, treba začať robiť si aj technické stupne sebaobrany, pásky. Písať vieme všetci už od prvej triedy ZDŠ, ale ide o to, kto si čo dovolí - otvoriť akú tému, teda najmä bez újmy na vlastnom zdraví. Polícia pri nás sústavne stáť nebude, no ale ani nemôže - to sa nedá. A preto treba kráľovnú žurnalistiku, kolegov občas aj trochu aj nejako ochrániť. Viete ako - no ale ja som samostredný. Jedným slovom - bude sa treba mierne dovzdelávať aj na tomto poli pôsobnosti, mať nejaké školy, školena, alebo certifikáty uznané bojovou školou, majstrami. Prečo si to myslím? No lebo som robil v jednom a tom istom štábe TV Sever so zmiznutým novinárom Paľom
Rýpalom a s Kuciakom som sa vozil v jednom a tom istom výťahu redakcie AZet, ktorá sídlila dlhé roky pod nami.
Budiš světlo - budiš tma. Dejte mi rozkaz a udělám třeba i tmu - bežalo teraz v TV rozprávke. Ale niekedy môže byť tma /pred očami/ už aj v zlomku sekundy. Pri vykonaní majstrom - aj večná... Vypne ťa jak televízor. V karate však o toto vôbec nejde, ide skôr o to, aby si si bol tohto u seba vedomý a necítil sa nikde a za žiadnych okolností diskomfortne, ale skôr naopak - vystupoval a žil zcela slobodne.
Včera som tu vcelku rigorózne vysvetlil pointu tohto seku uraken uči, ktorým sa začína útok, ale zvyčajne už aj končí. Lebo je to pod prahom viditeľnosti, nik nestačí riadne zareagovať. Samozrejme, že sa to urobí iba na toho, kto už na nás neodvratne zaútočil a chceme ho predbehnúť bez blokovania, vpadnúť do jeho útoku protiútokom. Pri tejto technike - čím hlbšie to dáš, tým je účinnejšia. Ak by som to dal hlbšie, vypínač sa rozletí na tisíc kusov. Pri športovom zápolení sa toto ani nepoužíva - lebo rozhodca toto ani nevidí. Tak je to okamžité. V ostatných sekvenciách môjho videjka vidíte, ako sa to trénuje na praktické buchnutie z vrecák mikiny, alebo z bundy, so založenými rukami, s rukami za opaskom, alebo vo vreckách nohavíc. Prípadne s totálne spustenými rukami. Vždy a stále to musí byť rýchle. V tej technike - pri cvičení v kimone - to je základ, ako sa to trénuje. Inak sa to ale bežne trénuje s počiatočným zdvihnutím päste až pod bradu. Ja dávam modifikáciu - je to ešte okamžitejšie a ruky idú z vrecák, kde ich nikto nevidí. A ešte vidíte - aj na novinách, balóne, sviečkach alebo i vreciach, makiware, čo po takomto začiatku môže trebárs ešte aj nasledovať - pokračovať, keď je už útočník omámený, má ohňostroj pred očami. author of the video: PhDr. Mgr. Alojz Mintal - journalist and nature publisher. Žilina, Slovak republic, Europe