Môj nový osvojený vlčiak a môj nový osvojený motýľ

Našiel som psíka, ktorého už v náhle zrušenej firme kvôli koronavíru nemali kam dať - vlčiaka Akanka. Osvojil som si ho aj s Kristínkou K., ktorá ho chodievala u nás na sídlisku denne kŕmiť za panelák - cez plot tej firmy ako dieťa. Ona našla miesto - a ja som zootechnik. Jedného už mám doma - aj toho som si kedysi osvojil - Arielku. Dnes, keď som išiel od Akanka,- zle som zabral na bicykli, som už starý a ťarbavý, retiazka prešmykla a vyvalil som sa na lúke do kopca. Nie, že by som si vyhltal - krčmy sú stále ešte privreté premiérom. Bicykel tiež už potrebuje premazať. A tak - na chvíľu som upadol do bezvedomia, akoby ma zastrelili na vojenčine, zdalo sa mi, že mám zase osemnásť rokov a som v Čechách na Doupove na strelnici. Ale keď som sa prebral a chcel som sa oprieť o ruku a zdvihnúť, zjastril som niečo, čo išlo ku mne, k mojej ruke, aby ma dorazilo. Plazil som sa v štrku a kamení, zemine. Pôvodne som si myslel, že je to škrorpión a že som bojovne a pracovne nasadený niekde na púšti v Alžírsku, alebo v nejakej arabskej púšti, siahol som druhou rukou nosom zarytý v zemi do maskáča po výsadkárskom nožíku, ktorý nosievam so sebou. ale vtom... Mohol som pohnúť len jednou rukou. Prebral som sa. A malý princ sa vyjavil. A zjastril som, to mi išiel na pomoc motýľ Babôčka krásnooká, aby ma dostala zase naspať k sebe. Spieval do toho len slávik červienka - veď ide máj. V ruke som držal nie nôž, ale telefón, ani neviem prečo a tak som to rýchlo ešte nakrúcal. Začala ma svojou prítomnosťou dvíhať zo zeme, myslela si, že som zranený vojak v maskáčovom kongu, ktorý sa prebral po výprasku kanonády, alebo na bodáky, a začala so mnou komunikovať na diaľku, hypnoticky - k životu :D Aby som sa prebral a išiel už domov. Bol to môj prvý motýľ 2020. Vrátil som sa s ňou k sebe a ku Akankovi, aby som mu ju ukázal. Prešli ma pri nej. lietajúcej kvetine všetky mrákoty. Bol to vlastne tak trochu farebný sen. Až pri nej som si uvedomil, ako ostro kontrastuje rukáv maskáčového konga s prírodou a s jej krásou. Seržante, písek je biíly, jak paže Daniely, počkejte chviíli, mé oči uvideli, tu strašne dáávnou vteřinu zapomění, seržante maávnou a budem zasvěceni, motiturite saluta, moriturite salután https://www.youtube.com/watch?v=BWcLkj74... Neveríte, pozerajte? Príbuzné video? Ale prosím https://www.mojevideo.sk/video/2ea1e/mat...

zobraziť viac ↓