VÝZNAMNÉ MESTÁ 6.diel: Varšava /Polsko/

Zoznámenie sa s poľským hlavným mestom Varšavou vo forme minuloročnej /v auguste roku 2022/ neformálnej letnej prechádzky varšavskými ulicami. Varšava vznikla na križovatke obchodných ciest vedúcich z Baltského mora do Čierneho mora a z Malopoľska do Pruska, čo vytvorilo priaznivé podmienky pre formovanie pevností. V stredoveku boli v modernom meste pevnosti: Stare Bródno, ktoré bolo založené v 10.storočí a Jezdów, ktorý bol zase založený pravdepodobne v 12. storočí. A okolo pevností sa potom rozvinuli osady a obchodné osady: Kamion, Solec, Targowe a ďalšie. Historicky prvá zmienka o Varšave pochádza z roku 1289. Zmienka o roku 1289 spomína existenciu Varšavského poviatu, takže sa nepriamo dozvedáme, že tu musela byť pevnosť alebo mesto. Varšava vďačí za svoje meno rytierom domu Rawa (Rawicz) menom Warsz, majiteľovi dediny existujúcej od 12./13. storočia v oblasti dnešného Mariensztatu. Keď tu na konci 13. storočí bohatí obchodníci privezení z Toruňa založili vojvodskú osadu, dostala názov "Warszowa". Po tom, čo Litovčania v roku 1262 zničili mesto Jadów, bolo na ľavom brehu rieky Visly neďaleko mesta Varšava založené nové mesto, ktoré sa na konci 13.storočia stalo sídlom vojvodu, ktorý získal okolo roku 1300 mesto Stara Warszawa podľa chełmnského práva. Z tohto obdobia pochádza i prvá dôverhodná prameňová zmienka o meste (1313). V roku 1313 sa Siemowit II spomína ako "Pán Varšavy". Toto je nepriamy odkaz na Varšavu. V roku 1339 sa tu uskutočnil Poľsko-germánsky proces. Varšava sa prvýkrát objavuje pri prvom procese s Rádom nemeckých rytierov v roku 1339. V 14.-15. storočí bola Varšava už obklopená obrannými múrmi so systémom brán a mostov cez priekopu. V roku 1408 južne od starej Varšavy bolo založené nové mesto - Nowa Warszawa, taktiež podľa chełmnského práva. Od 15. storočia bola Varšava hlavné mesto Mazovského vojvodstva, centrum obchodu. V roku 1526 bola Varšava spolu s celým Mazovským vojvodstvom začlenená do koruny. Od roku 1569 je Varšava miesto zasadania všeobecných parlamentov koruny a Litovského veľkovojvodstva, od roku 1573 miesto volieb. V roku 1526 je Varšava, ktorá je už dôležitým mestským centrom Mazovska, pripojená ku korune, pričom mešťania Varšavy dostávajú mnoho privilégií a daňových úľav. V roku 1546 sa kráľovná Bona, vdova po Žigmundovi starom, usadila na jazdeckom dvore vo Varšave až do svojho odchodu do Talianska v roku 1556. Žigmund Augustus navštevoval Varšavu čoraz častejšie, k čomu hp povzbudila vtedajšia politika. Krakov sa stal príliš vzdialeným, keď sa severné a východné územia stali centrom politických záujmov. V roku 1569 sa počas zasadnutia Sejmu v Lubline rozhodlo, že odteraz bude Varšava stálym sídlom všeobecných parlamentov koruny a Litovského veľkovojvodstva a od roku 1573 aj miestom volieb poľských kráľov. V roku 1573 sa v dedine Kamion neďaleko Varšavy konali prvé slobodné voľby Henryka Valoisa a o rok neskôr v dedine Wielka Wola - Štefana Bátoryho, ktorý sa často zdržiaval vo Varšave. V roku 1587 sa na poliach neďaleko Wielka Wola konali ďalšie voľby, ktorými bol na trón zvolený Žigmund III Vasa. Rozhodnutie presunúť hlavné mesto z Krakova do Varšavy padlo v marci 1596, po požiari kráľovského hradu Wawel. Realizovalo sa to po etapách a kráľ sa natrvalo presťahoval do už predtým prestavaného varšavského zámku, po návrate domov z ruskej vojny v roku 1611. Treba však ale poznamenať, že ustanovenie Varšavy za hlavné mesto formálne nebol potvrdené žiadnym právnym aktom. Varšava nebola oficiálne hlavným mestom a až do pádu Poľska v roku 1795 mala nárok iba len na meno rezidenčného mesta Jeho Veličenstva. Vlastné hlavné mesto prinieslo mnoho veľkolepých udalostí. Medzi ne patrili okrem iného pruské pocty od čias Bátoryho až do prvej polovice 17. storočia, ktoré Hohenzollernovci platili za vládu Pruského vojvodstva. Miestom pruskej poklony bolo spravidla námestie pred kostolom sv. Anny v Krakowskie Przedmieście. Tu bolo pred veľkými dverami kostola vztýčené pódium, na ktorom bol umiestnený trón pre poľského panovníka. Veľký význam pre Varšavu od 16. do 18. storočia mal nárast počtu jurisdikcií – oblastí vo vnútri mesta alebo mimo jeho hradieb, vylúčených z mestskej autority a súdnictva na základe vojvodského privilégia. Zakladali ich svetskí alebo duchovní magnáti, bohatá šľachta a kláštory potom, čo získali kráľovské privilégium. Na začiatku 17. storočia Varšava výrazne presiahla rozlohu Starého a Nového Mesta a ich najbližších predmestí. V sedemnástom storočí vývoj Varšavy stále postupuje, ale je spomaľovaný veľkými katastrofami, ktoré mesto postihli v 17. storočí, najmä dvoma požiarmi v rokoch 1607 a 1669 a tiež následnou deštrukciou z vojny počas švédskej invázie. Napriek tomu z tohto obdobia pochádza množstvo zaujímavých stavieb, ktoré dodnes utvárajú ráz mesta: Žigmundov stĺp, palác Krasińských alebo palác Wilanów. Všetky tieto udalosti sa odohrali v rokoch 1601 až 1700. Na začiatku osemnásteho storočia Varšava upadala v dôsledku severnej vojny, ale po sebe idúci králi sa snažili Varšavu opäť postaviť na nohy. Obzvlášť dôležité bolo obdobie po roku 1764, kedy kráľ Stanisław August Poniatowski, ktorý chcel reformovať Poľsko, rozvinul aj Varšavu. Reformné aktivity sa však nepáčili susedným krajinám, ktoré si po prijatí ústavy z 3. mája a následnom Kosciuszkovom povstaní v roku 1795 rozdelili poľské krajiny medzi sebou. Všetky tieto udalosti sa odohrali v rokoch 1701 až 1795. Po treťom delení Poľska v roku 1795 pokračoval boj o znovuzískanie nezávislosti, čo sa vo Varšave prejavilo dvoma národnými povstaniami v rokoch 1831 a 1863. Obdobie delenia však nebolo len dobou bojov za oslobodenie národa, ale aj dobou rozvoja Varšavy, najprv v rokoch 1815 – 1830, potom po roku 1864, kedy sa Varšava stala priemyselným centrom a oknom Ruského impéria voči svetu. Všetky tieto udalosti sa odohrali medzi rokom 1795 a 1914. Rozvoj mesta na začiatku 20.storočia storočia sa realizoval v investíciách ako elektrifikácia električiek (1908), skaryszewski park (1905), Poniatowski most (1904 - 1914) a mrakodrap Cedergren (1910), ktorý bol prvou výškovou budovou vo Varšave a v tom čase najvyššou budovou cárskeho Ruska. V roku 1914 bolo vo Varšave 884 000 obyvateľov. Vypuknutie prvej svetovej vojny tiež ukončilo určitý rozmach výstavby varšavských bytových domov, ktoré v posledných rokoch dosiahli vo Varšave vtedy výšky osem až deväť poschodí. Vojnové obdobie bolo náročné aj pre mnohé Varšavské obchody a reštaurácie, ktoré sa museli vysporiadať nielen s ťažkosťami v zásobovaní a doprave, ale aj s nedostatkom ruských posádok v meste. Navyše ešte k tomu Varšavu vtedy bombardovali nemecké zeppelíny. Ruskí obracovia mesta sa evakuovali z Varšavy dňa 4. augusta 1915, a naopak zase nemecké vojská vstúpili do Varšavy dňa 5. augusta 1915. Neskôr zhoršujúca sa situácia Nemecka a Rakúsko-Uhorska na západnom fronte zosilnili vo Varšave prejavy nespokojnosti s nemeckými okupantmi, stále častejšie sa objavovali nepokoje a štrajky, ktoré sa stretli s tvrdými represiami zo strany okupačných úradov. Keď sa Nemeckom dosadený guvernér Varšavy Hans von Beseler 8. novembra 1918 dozvedel o prevrate v Nemecku, tak tajne opustil Varšavu a naopak 10. novembra 1918 prišiel vlak s poľským maršýlom Józefom Piłsudským prepusteným z nemeckého väzenia. Príchod maršála Józefa Piłsudského do Varšavy sa stal výzvou na odzbrojenie Nemcov a odstránenie stôp ich prítomnosti viditeľných v uliciach - Nemci, ktorí sa nechceli postaviť na odpor, sa obvykle vzdali bez boja. Dňa 11. novembra 1918 preniesla Regency rada kontrolu nad armádou na Józefa Piłsudského, čo bolo symbolicky uznané ako deň, keď Poľsko znovu získalo svoju nezávislosť a 18. novembra 1918 bola vo Varšave oficiálne zostavená poľská vláda. Následne v polovici mája 1920 bola zahájená vojenská agresia boľševického Sovietskeho zväzu proti Poľsku. V prvej polovici augusta dosiahla boľševická Červená armáda Varšavy, boľševické sovietske vojská prekročili Vislu severne od poľského hlavného mesta Varšavy, aby dobyli Varšavu zo západu. Medzi natiahnutými nepriateľskými bolševickými armádami bola medzera. Od 12. do 15. augusta 1920 prebiehali boje na predmestí Varšavy. Poliaci vrhli do boja proti bolševickým dobyvateľom svoje posledné zálohy, medzi ktorými boli študenti varšavských škôl. Straty, ktoré tieto nevycvičené poľské jednotky utrpeli, boli obrovské - boľševická Červená armáda však Varšavu nedobyla. Ráno 16. augusta 1920 sa päť poľských divízií presunulo na sever od rieky Wieprz. Poliaci okamžite vošli do medzery medzi boľševickými sovietskymi jednotkami a šli do tyla armády útočiacej na Varšavu. Nasledujúci deň začal boľševický agresor s ústupom, ktorý sa rýchlo zmenil na chaotický útek. Za posledných sto rokov spolu s rozvojom priemyslu prudko rástol počet obyvateľov - v čase znovuzískania nezávislosti v roku 1918 mala Varšava asi 1 milión obyvateľov.

zobraziť viac ↓