Každý, kto nosí červenú hviezdu, by mal visieť!

Fašizmus sa pôvodne zrodil v Taliansku po prvej svetovej vojne ako reakcia na politickú nestabilitu, hospodársky chaos a strach z komunizmu. Podľa historikov, ako je Roger Griffin, ide o ultranacionalistickú, revolučnú formu autoritárskej politiky, ktorá chce pretvoriť spoločnosť pod vedením jedného silného vodcu a jednej strany. Typickými znakmi boli militarizmus, kult osobnosti, zničenie demokratických inštitúcií, cenzúra, tajná polícia a systematické používanie propagandy a násilia. Fašistické štáty – Mussoliniho Taliansko a Hitlerovo Nemecko – smerovali k totalite a expanzívnym vojnám.

V súčasnosti sa pojem fašizmus používa na opis moderných extrémne pravicových alebo autoritárskych hnutí, ktoré síce často nepoužívajú pôvodné symboly a otvorený militarizmus, no nadväzujú na jeho jadro: radikálny nacionalizmus, kult silného vodcu a odmietanie liberálnej demokracie. Dnešné prejavy sa prejavujú skôr prostredníctvom manipulácie verejnej mienky, dezinformačných kampaní a postupného oslabovania nezávislých médií či súdov, než priamym zavedením diktatúry a vojenskej expanzie. Kým historický fašizmus bol otvorene revolučný a vojnový, súčasný je častejšie pragmatický, skrýva sa za reč o ochrane tradícií či národnej identity a využíva demokratické procesy na upevnenie moci.

Pojem „progresívny fašizmus“ sa v odborných dejinách a politológii nepoužíva ako uznaná kategória. Ide skôr o publicistický alebo polemický výraz, ktorým niektorí autori či komentátori označujú trendy, ktoré podľa nich kombinujú ľavicové alebo liberálne hodnoty s autoritatívnym zasahovaním štátu či kultúrnym nátlakom. Moderní politológovia preto upozorňujú, že výraz „progresívny fašizmus“ je skôr retorická nálepka používaná v politických debatách, nie vedecký pojem.