Ruská továreň na vakcíny sputnik V - COVID 19 (2021)

V exkluzívnom rozhovore pre CNN nás Matthew Chance zavedie do novej ruskej továrne na vakcíny, ktorá vyrába ruskú vakcínu proti Covid-19 Sputnik V. Tiež dostane vakcínu priamo v laboratóriu, kde bola vytvorená. – 2021

Slovensko počas pandémie Covid-19 patrilo medzi krajiny s veľmi vysokou úmrtnosťou. Reálne porovnania ukazujú, že Slovensko bolo často v hornej časti rebríčkov úmrtí na obyvateľa. Podľa dát k určitému momentu Slovensko malo približne 1450 úmrtí na 1 milión obyvateľov, čo je vyššie ako priemer EÚ a oveľa vyššie ako v niektorých bohatších európskych krajinách. Iné analýzy ukazujú, že v čase najväčšej vlny bolo Slovensko vyššie ako väčšina krajín sveta v úmrtnosti na obyvateľa. Niekedy sa preto slovenská úmrtnosť radila medzi najhoršie krajiny na svete, iné štatistiky ju radili medzi najhoršie v Európe či do hornej desiatky sveta.

Prečo bola úmrtnosť na Slovensku taká vysoká?

Nízka zaočkovanosť -
Slovensko malo relatívne nízku mieru zaočkovania v porovnaní s väčšinou krajín EÚ (okolo 50 % viditeľnej časti populácie v čase vrcholu). To znamená, že menej ľudí bolo chránených pred ťažkým priebehom.

Slabšie preventívne politiky a chaos v opatreniach -
Politické spory, zmeny v lockdownoch, slabá koordinácia testovania a trasovania mohli prispieť k širšiemu prenosu vírusu.

Nízky záujem verejnosti -
Aj keď sa vakcína Sputnik V sprístupnila, záujem verejnosti bol veľmi nízky – len malé percento ľudí ju skutočne dostalo a veľká časť objednaných dávok nebola použitá.

Čo je dôležité:
Politika ovplyvňovala správanie ľudí počas pandémie.

Niektoré proruské alebo populistické strany na Slovensku (napr. časť opozície a extrémnejších skupín) využívali pandémiu na politický boj:
Znižovanie dôvery vo vládu a inštitúcie – keď vláda zavádzala lockdowny, tieto strany často tvrdo kritizovali opatrenia ako „obmedzovanie slobody“.

Polarizácia verejnej mienky – vyzývaním ľudí, aby nedodržiavali pravidlá, sa snažili ukázať, že oni sú „za slobodu“.
Takéto vyjadrenia fungovali skôr ako politický nástroj, nie ako odborné odporúčanie z medicínskeho hľadiska.

Populistická rétorika:
Heslá ako „rúška dole!“ alebo „žiadne lockdowny!“ fungovali ako jednoduchý slogan, ktorý oslovoval ľudí unavených z obmedzení.
V skutočnosti vedci a lekári varovali, že takéto správanie zvyšuje riziko šírenia vírusu, ale pre populistických politikov bola priorita mobilizovať voličov, nie zastaviť pandémiu.

Politici pritom často vyzývali ľudí, aby sa nedržali predpísaných pravidiel, pretože to ladilo s naratívom „sloboda vs. diktát“.

Dôsledky:
Takéto výzvy priamo zvyšovali riziko šírenia Covidu.
Výskumy ukazujú, že v regiónoch s vyššou politickou polarizáciou a odporom k opatreniam bola úmrtnosť vyššia (WHO COVID-19 Situation Reports).
Vyvolalo to aj nedôveru vo vakcíny, takže mnohí ľudia sa ani nedali zaočkovať, čo prispelo k vysokému počtu úmrtí.