Štát musí prestať živiť samozvaných umelcov a hercov bez talentu

Problém nie je v tom, aby štát podporoval kultúru. Problém vzniká v momente, keď sa z podpory stane živná pôda pre parazitov bez talentu. Umenie má mať slobodu, ale nie imunitu voči kvalite. Ak systém dlhodobo odmeňuje slabé výkony rovnako ako tie dobré výkony, prirodzene tým znižuje motiváciu rásť. Prečo by sa niekto snažil posúvať a zlepšovať, keď výsledok nemá reálny dopad na to, či podporu dostane znova? Takýto model nevytvára tvorivé prostredie, ale vytvára komfortnú zónu práve pre takých netalentovaných parazitov, akých živíme v rôznych bratislavských divadlách, ktorí sa skrývajú za umenie. Keď porovnáme ich dnešné "herecké" výkony s hereckými výkonmi talentov z minulosti, je to ako porovnávať výkon mravca s nákladiakom. Teda títo darmožráci bez talentu nemajú žiaden herecký výtlak a na ich talent by bolo vhodné si posvietiť detailnejšie. A problém nie je len v kvalite výstupov, ale aj v tom, že sa uzatvára priestor. Verejné peniaze sú obmedzené. Každé euro, ktoré ide na projekty bez odozvy alebo ambície, je euro, ktoré nemôže ísť na obnovu hradov, historických galérií a iných prirodzene navštevovaných kultúrnych pamiatok. Veľa silných tvorcov si muselo svoje miesto vybojovať a to často mimo komfortu. Práve tento tlak vytvára kvalitu. Ak ho odstránime a nahradíme ho istotou doživotného financovania bez ohľadu na výsledok, kvalita zákonite klesá. Podpora kultúry má zmysel vtedy, keď vytvára príležitosti a podporuje rast. Nemá fungovať ako doživotná garancia bez ohľadu na výkon. Ak chceme kvalitné umenie, musíme mať aj systém, ktorý kvalitu rozlišuje, inak budeme len financovať stagnáciu a prepad v podobe šimečkovej trasorítky a podobných parazitov bez talentu.