Čo do psej matere je to za čudo? Je to Bučiačik močiarny!

Bučiačik močiarny, malá volavka známa pod odborným názvom Ixobrychus minutus. Patrí medzi nenápadné druhy viazané najmä na mokrade, brehy rybníkov, jazier, kanálov a porasty trstiny, kde sa dokáže veľmi dobre ukryť.
Má dlhý špicatý zobák, pretiahnutý krk, hnedasté pásikavé sfarbenie na hrudi a krku, žltkasté nohy a výraznú svetlú škvrnu na krídle. Práve držanie tela s krkom natiahnutým nahor je pre tento druh veľmi charakteristické. Bučiačik ho využíva ako obranné maskovanie – keď sa cíti ohrozený, stuhne, natiahne sa a snaží sa splynúť s okolím, najmä so steblami trstiny.

Živí sa najmä drobnými rybami, obojživelníkmi, vodným hmyzom a ďalšími malými živočíchmi, ktoré loví pri vode. Väčšinu času trávi ukrytý v pobrežnej vegetácii, preto si ho ľudia často všimnú až vtedy, keď vyletí z trstiny alebo sa ocitne na otvorenejšom mieste.