Kajakár natočil jedinečné zábery: Mama veľryba spala, mláďa plávalo okolo nej

Vorvane vedia počas krátkeho oddychu visieť takmer nehybne vo vode v zvislej polohe, často tesne pod hladinou. Vedci to opísali ako pasívne „driftovanie“ v plytkej hĺbke, pri ktorom sa veľryby veľmi nehýbu a vyzerajú ako stojace stĺpy vo vode.

Dôvod súvisí hlavne s tým, že veľryby sú cicavce a nedýchajú automaticky ako človek v spánku. Musia sa vedome vynárať nad hladinu, aby sa nadýchli. Preto nespia tak hlboko a dlhodobo „vypnuté“ ako suchozemské cicavce. U mnohých veľrýb a delfínov sa opisuje takzvaný jednohemisférový spánok, teda stav, keď oddychuje jedna polovica mozgu a druhá zostáva dostatočne bdelá na dýchanie, orientáciu a reakciu na okolie.

Zvislá poloha je pre vorvane pravdepodobne energeticky výhodná: nemusia aktívne plávať, len sa nechajú nadnášať a udržiavajú polohu tela. Zároveň sú blízko hladiny, takže sa po prebudení alebo pri potrebe nádychu ľahko dostanú k vzduchu. Pri skupinovom oddychu im táto poloha môže pomáhať aj držať sa pokope a vnímať okolie.

Chvostová plutva, ktorá trčí z vody, však nemusí vždy znamenať spánok. Pri vorvaňoch býva celé telo často tesne pod hladinou a plutva nemusí vyčnievať. Keď pri veľrybe vidíš chvost nad vodou, môže ísť aj o iné správanie, napríklad oddych pri hladine, „tail sailing“, ochladzovanie tela cez prekrvenú plutvu, hru alebo jednoducho o polohu, ktorú zviera práve zaujalo. Takže stručne: zvislo spia preto, aby šetrili energiu a zostali blízko vzduchu, ale vyčnievajúci chvost nie je univerzálny znak spánku.

upic

Dátum: 18.6.26 15:47

Autor: tchoroid

Dĺžka: 0:49

Kategória: Zvieratká

Tagy:

zobraziť viac ↓