Vzdušný pohreb v Tibete

NEVHODNÉ PRE SLABŠIE POVAHY. Takýto pohrebný rituál sa v Tibete nazýva jhator. V krajine, kde je zem príliš tvrdá na to, aby sa do nej ukladali mŕtvi a dreva na spaľovanie je málo to riešia takto. Tibetské vzdušné pohreby sú oficiálne povolené a na niektorých miestach sú i turistickou atrakciou. Tibeťania sa na svoj pohrebné rituály dívajú celkom prakticky. Nie je potreba žiadnych cintorínov, ktoré sa časom preplnia, a naviac ešte môžete byť po smrti užitoční a svojim telom nakŕmiť vtáky. V budhistickej viere to berú tak, že telo je len nádoba a nie pozostatok zosnulého. V budhizme je dôležitá štedrosť a súcit so všetkými živými tvormi. Rozhodnutie o vzdušnom pohrebe urobí zosnulý ešte pred smrťou a tým očistí svoju karmu (pomôže druhým tvorom). Po tradičnom rozlúčení s nebohým mnísi jeho telo "poporcujú" na malé kúsky a hádžu supom. Kosti potom rozdrtia, zmiešajú s campou (tradičná himalájska potravina z jačmeňa) a nenásytné vtáky to bez zbytkov skonzumujú.