Kamikadze (fotky)

Kamikadze (z jap.kamikadze - božský vietor) je označenie pre japonských vojnových pilotov lietadiel naložených výbušninami, vyškolených na samovražedný útok na nepriateľský cieľ.V japončine sa pojem kamikadze (božský vietor) tradične používal na označenie dvoch tropických tajfúnov, ktoré opakovane zničili mongolskú inváznu flotilu smerujúcu na Japonsko v rokoch 1274 a 1281.Samovražedné vojenské jednotky v rokoch 1944–45 sa však v Japonsku oficiálne nazývali „špeciálne útočné jednotky“ (jap.tokubecu kógeki tai), a samovražedné letecké jednotky Cisárskeho japonského vojenského námorníctva sa nazývali "špeciálne útočné jednotky božského vetra" (jap. šinpú tokubecu kógeki tai). Americkí prekladatelia chybne použili pre počiatočné znaky japonské čítanie "kamikadze", namiesto správneho sinojaponského čítania "šinpú". Termín kamikadze sa počas druhej svetovej vojny v Japonsku v spojitosti so samovražednými útokmi skoro nikdy nepoužíval. Japonci používali samovražedné útoky na konci druhej svetovej vojny. Najväčšie škody americkému námorníctvu spôsobili v bitke pri Okinawe, v ktorej 11. mája 1945 vyslali proti americkej inváznej armáde šiesty z 10 leteckých protiútokov pod kódovým označením Operácia plávajúca chryzantéma č. 6 (jap. Kikusui Rokugó Sakusen). Odhaduje sa, že pre ne bolo vybratých okolo 1 800 pilotov. Japonci počas vojny použili okrem štandardných radových lietadiel aj celkom nové prostriedky, zvlášť vyvinuté pre samovražedné akcie. Najznámejšie boli prúdové lietajúce bomby Jokosuka MXY7 prezývané Óka. Vypúšťali sa zo špeciálne upravených bombardovacích lietadiel Micubiši G4M Betty a mali dolet okolo 90 km.
Japonci vyvinuli i vetrone, ktoré mali štartovať asi 2-3 km za frontovou líniou a napadať tanky. Synryu vyrábaný firmou Jokosuka, mal štartovať zo zeme pomocou štartovacích rakiet. Bol vyzbrojený 200 kg náložou s nárazovým zapaľovačom.V námornom boji boli vyvinuté samovražedné torpéda Kaiten a výbušné člny Sinjo. Išlo o motorové člny s rýchlosťou asi 20 uzlov. Boli vyzbrojené dvoma náložami po 250 kg. Ich úlohou bolo priblížiť sa k vyloďovacím plavidlám a v tesnej blízkosti odhodiť nálože. Tie boli vybavené 8 sekundovým spomaľovačom, ktorý dával posádke člna teoretickú nádej na únik. Výbuch 500 kg výbušnín na vzdialenosť niekoľko desiatok metrov nemohla posádka preglejkového člna prežiť.K použitiu samovražedných torpéd Kaiten bolo vycvičených 54 námorníkov. Išlo o torpédo vz.93, na ktoré bola pripojená kabína pre pilota. Štartoval z poloponorenej ponorky. Cieľ sledoval malým periskopom. 200 - 300 m pred zásahom, keď už nemohol minúť, sa ponoril do potrebnej hĺbky. Napriek fanatizmu dokázali potopiť iba jeden tanker a torpédoborec. Napriek vysokým technickým parametrom, rýchlosť až 40 uzlov trpeli Kaiteny dvoma slabosťami. Vysoká hlučnosť pohonu, čo znamenalo že boli zamerateľné na veľkú vzdialenosť. Ďalší faktor bola nízka technická úroveň výroby, vzhľadom na mobilizáciu pracovníkov do tovární bola kvalitatívna úroveň sériovej výroby veľmi nízka. V praxi to znamenalo že mnoho Kaitenov sa ani nepodarilo odštartovať pre technické poruchy.