Zubor

Zubor lesný, zubor hrivnatý či zubor európsky kedysi obýval celú Európu. Dnes je tu z nich len niekoľko kusov na svete. Je príbuzným bizóna amerického. U nás na Slovensku žije v zubrej obore (zvernici) od roku 1957 neďaleko obce Lovce pri Topoľčiankach v okrese Zlaté Moravce. Najviac sa zubrovi európskemu však venuje poľský národný park Bialowiežský prales na hranici s Bieloruskom alebo v Bieszczadskom (Východobeskydskom) parku, ktorý leží na východoslovenských hraniciach. Tam žijú zubry vo voľnej prírode, človek ich však môže stretnúť i v národnom parku Poloniny, ktorý susedí s Východobeskydským národným parkom. Ale stáva sa často, že sa zubry zatúlajú či prechádzajú aj do iných slovenských lesov a pohorí. Celkovo ich v Európe žije približne 3 400 kusov. A to na Slovensku, v Poľsku, v Ukrajine, v Bielorusku a aj v Rumunsku. Udržanie populácie a jeho reintrodukcia do voľnej prírody je najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov. Kedysi žilo v Európe viac druhov zubra, ale všetky človek už zahubil. Medzi posledné patril napríklad zubor nížinný (vyhubený v roku 1918), zubor uhorský (vyhubený roku 1790), či zubor kaukazský (vyhubený v roku 1925). Podľa legendy zabil posledného voľne žijúceho zubra na Slovensku kráľ Matej Korvín.