RAMCHAT - Posledný Pohan

Polia
mŕtvych
otcov,
bratov,
sestier,
materí,
nevinných
obetí.

Pobili nás s túžbou vlastniť asi celý svet,
kataklizma krvi steká v tranze holých viet.
Vyzerá to, že som zostal z národa len sám,
jedna hviezda na nebesiach, je všetko, čo mám,
zmŕtvychvstanie slovanských mám,
prebudenie kárm.

Len tak si vyletieť, do korún stromov,
nechať sa unášať, poryvmi bohov,
len tak si hlaholiť, šepkať si s nebom,
pohanským nárekom volám vás k predkom.

Keď noha dostúpi a srdce ucíti zem - na to pamätaj!
Založím rodinu, mohutný bojovný kmeň - na to pamätaj!
V srdci mi vyrastá obrovský slzavý strom - na to pamätaj!
Jazero bolesti, zrady, zloba jak hrom - na to pamätaj!
A bratia, vlci, budú vyť,
vnuci - tých besných psov - do posledného uškrtiť!

V hodine
smrti
vzýval som
blesky,
prosil
Bohov,
jazerá,
sila vyvrela.

Čo už zmôže slepé mláďa proti krivde v mene kríža,
jazyk šeliem neovláda, nie - dajte z neho ruky preč!
Ožil živel v mojom duchu, bite červov v bielom rúchu,
srdcia túžia po koreňoch, nadišiel čas snov.
Je to hlahol tisícok rán,
zrkadlenie rán.