Ruské psie protitankové jednotky

Sovietska armáda vyvíjala program, kde psy boli trénované niesť výbušniny pod nepriateľské tanky počas druhej svetovej vojny medzi rokmi 1941 – 1942.

Metóda fungovala tak, že psom dávali jedlo pod tank a potom im pripájali nálož na chrbát, ktorá mala výbuchom poškodiť pancier.

Program bol kontroverzný — mnohé zvieratá pri tréningu aj v boji zahynuli a používanie tejto taktiky bolo naozaj veľmi brutálne.

Výcvik psov spočíval v tom, že boli niekoľko dní držaní hladní a potom kŕmení pod bežiacim tankom. Keď sa psy naučili, že jedlo sa dá nájsť iba pod bežiacim tankom, poslali ich na front. Tam im zámerne odoberali jedlo a keď Nemci zaútočili, pripevnili im na chrbty výbušniny a pustili ich. Hladné zviera bežalo pod tank v nádeji, že tam nájde jedlo. Myšlienka, že sa zviera vrátilo po tom, čo bol tank vyhodený do vzduchu, je však len propaganda.

Dôvody, prečo s tým ruská armáda prestala:

1. Nespoľahlivosť v boji
Psy boli cvičené na sovietskych tankoch (na ich zvuk, pach, tvar). V reálnom boji sa preto často rozbehli k vlastným tankom alebo spanikárili pod paľbou.

2. Rýchla adaptácia nepriateľa
Nemecké jednotky sa o tejto taktike dozvedeli a začali psy cielene strieľať, čo účinnosť ešte viac znížilo.

3. Morálne a propagandistické dôvody
Taktika bola považovaná za extrémne krutú, čo bolo zlé aj pre morálku vlastných vojakov a obraz armády navonok.